Na Island sme sa vybrali v septembri, kedy končí turistická sezóna, dni sa skracujú, ale ešte nie je taká zima a hlavne je tu šanca vidieť polárnu žiaru. Nemala som čas dostať sa k spísaniu tohto článku,ale už sa opäť začne sezóna na Islande, tak sa možno moje nejaké postrehy budú hodiť.
V deň keď sme prileteli nás privítalo krásne teplé počasie, požičali sme si auto 4x4 SUV, pretože sme mali v pláne ísť aj na F cesty, ktoré vyžadujú lepšie auto. Nájsť lacnú požičovňu je veľmi ťažké, človek musí väčšinou poskytnúť väčšiu zálohu alebo minimálne preukázať dostatočnú hotovosť na svojej kreditnej karte, často krát majú spoločnosti skryté poplatky, preto je to celé o hľadaní na internete a veľa ľudí ide vo štvorici, aby sa poskladali spolu finančne, pretože Island je pre nás Slovákov veľmi drahá krajina.
Mestečko Reykjavik je dosť malé a tiché, vlastne celý Island je veľmi tichý, skutočného Islanďana človek stretne pomaly len v obchode. Už dávno som čítala, že na Islande žije málo ľudí, ale aj tak ma zarazilo ako málo obyvateľov tu žije, domčeky sú roztrúsené po krajine, niektorí ľudia tam žijú doslova na samote a prenajímajú svoje domy turistom. Človek sa našťastie v tejto krajine necíti až tak sám, pretože tu žije veľa oviec a koní, pasú sa na trávnatých poliach a tak aspoň človek vidí nejaký život okolo seba. Všetky polia sú oplotené, u nás sa skôr stretávame s neoplotenými poliami, tam je každý kus riadne oddelený.
Zamierili sme si to rovno k jazeruJökulsárlón počas noci, aby sme sa ráno mohli zobudiť priamo s pekným výhľadom a plán bol vracať sa počas dňa naspäť a robiť zastávky na vopred vyznačených miestach. Počas jazdy autom sme videli polárnu žiaru a bolo to fakt krásne. Videli sme ju za celý pobyt bohužiaľ len raz, ale som rada, že sa nám to podarilo. Prekvapilo nás, že tento úkaz trval len chvíľu, asi tak pol minúty, svetielko sa vlnilo po polovici oblohy a potom sa postupne rozplynulo.
V noci sa nám podarilo prísť až k jazeru a prekvapilo nás koľko ľudí stojí na parkovisku, živo sa rozprávajú o polnoci a čakajú spolu na polárnu žiaru, ktorú sa im v tú noc nepodarilo vidieť. My sme sa zatiaľ rozložili v aute. Celý ten čas sme spali v našom požičanom aute,ale keby sme išli na dlhší čas, určite by som to kombinovala aj s bývaním u domácich alebo v hoteloch pre väčší komfort. No my sme sa na tých pár dní uskromnili, pretože bývanie na Islande je veľmi drahé. Auto sme mali veľké a pohodlne sme sa v ňom vystreli, čo sa týka zimy v noci, spali sme v spacáku a bunde, na nohách som mala oteplovačky a na hlave čapicu a zima mi našťastie nebola, ale v noci vždy vonkajšia teplota klesla v septembri len na 2°C, ostatné noci sme si raz za noc na hodinku prikúrili a nebola nám zima, za čo som veľmi rada.
Ráno nás privítal pohľad na krásne kryhy plávajúce na jazere. V noci sem-tam bolo počuť lámanie ľadovca, ako sa kusy ľadu od seba oddeľujú. Medzi nimi sme zazreli plávajúcich tuleňov, ktorí sa medzi sebou hrali a zároveň lovili ryby. Jednému dokonca rybia kosť doslova zabehla a chvíľu sa dusil a potom zasa veselo plával ďalej. Stáli sme tam v tej zime a kochali sa. O kúsok ďalej je Jökulsárlón beach, pláž na ktorú sa vyplavujú kryhy z ľadovca. Je krásna, pretože čierny piesok kontrastuje s bielymi úlomkami ľadovca a ešte k tomu v ten deň svietilo slnko, a tak sme zažili východ slnka, ktorý sfarboval svojimi teplými lúčmi pláž. Kryhy, čo sme videli neboli veľké, lebo bolo po lete, ale myslím, že v zime sú omnoho väčšie, teda aspoň, čo som videla fotky na internete.
Keď sme sa naraňajkovali pokračovali sme v našej ceste smerom k vodopádu Svartifoss a už po ceste nás výhľady z auta odmeňovali pohľadom na krásnu prírodu. Keď sme dorazili na parkovisku smerom k Svartifossu, zistili sme, že samotný vodopád je dosť ďaleko a musí sa ísť dosť zlým terénom, preto sme tam nešli. Zamierili sme si to k Vatnajökull, čo je obrovský ľadovec a chceli sme vidieť jeho brázdenie a krásy ako na internete, no žiaľ nemohli sme nájsť ako sa k nemu bližšie dostať a vtedy som pocítila frustráciu, že už dve z našich zastávok sme neuskutočnili. Internet sme požívali málo, pretože boli vysoké poplatky.
Tak sme sa trochu smutní presunuli k ďalšej zastávke ktorou bol kaňonFjadrargljufur, v ktorom sme boli odmenení peknými pohľadmi na rieku tečúcu pomedzi skaly, môj priateľ skúsil teplotu vody na vlastných chodidlách a bola ľadová. Na tomto mieste bolo celkom dosť turistov, ale neboli to hotové masy. Po ceste môžete vidieť strašne veľa lávových polí- Eldhraun Lava Field obrastených machom. Sú skutočne nádherné, máte pocit, ako keby ste boli v inej krajine a mach je na dotyk jemný. Vznikli po lávových erupciách, ktoré mali zlý dopad na zvieratá a na úrodu, no teraz je z toho niečo jedinečné.
V ten deň sme sa ešte vybrali k dedinke Vík, kReynisfjara beach. Táto pláž je celá čierna a síce je chladná, že sa v nej nedá kúpať, no je nádherná. Preto sa veľa mladomanželov sem prichádza fotiť, lebo v kontraste s čiernym pieskom sa biele svadobné šaty ukážu v tom najlepšom svetle. Neodporúča sa ísť blízko k vlnám, pretože vlny bývajú niekedy silné a vysoké a pár ľudí tu kvôli tomu už prišlo o život. Popri pláži sa dá dlho prechádzať a vidieť môžete aj útes Dyrhólaey. V tejto dedinke sme sa konečne viac priblížili k osídleným oblastiam a tu sme si konečne mohli nakúpiť v miestnych supermarketoch. Aj keď to nebol priamo supermarket Bonus, ktorý má mať najlepšie ceny, tak aj tak sme rozumne nakúpili. Supermarkety Bonus sa nachádzajú hlavne pri hlavnom meste.
Ani nevieme ako, ale zatúlali sme sa k ľadovcu, ktorý sme predtým nemali v zozname, lebo sme o ňom nevedeli. Volá saMýrdalsjökull a patrí k najkrajším prírodným pamiatkam, ktoré sme navštívili. Boli tu s nami aj ostatní turisti a videli sme aj skupinky výprav s vybavením, ktoré išli so sprievodcom ďalej až do srdca ľadovca.
Svetlo na Islande bolo v septembri dlhšie ako u nás, cca do 21:00, čiže ešte sme stihli ísť k vodopádom na ktoré som sa veľmi tešila. Prvý z nich bolSkógafoss. Keď sme boli uňho, tak práve bolo zamračené, ale keď je pekné počasie, vie sa ukázať aj dúha. Strašne veľa ľudí bolo pri tomto vodopáde, a tak si to človek nemohol tak dobre vychutnať. Blízko Skogafossu sa nachádza kemp. Ak ste išli veľmi blízko pod vodopád, dostali ste nevídanú sprchu, lebo prúd vody je silný. Dá sa ísť aj hore schodmi nad vodopád a užiť si výhľad z vrchu. Ďalším vodopádom bol Seljalandsfoss, ktorý je veľmi známy z fotografií, pretože sa dá ísť „zozadu“ až k nemu. Ešte som u takého vodopádu nikdy nebola, čiže to bol veľký zážitok. Tiež keď pôjdete za vodopád, odporúčam nepremokavú bundu alebo pršiplášť, lebo dostanete veľkú sprchu a je potrebné si chrániť fotoaparát.
Hneď vedľa neho sa nachádza vodopádGljúfrafoss, ktorý je ukrytý medzi skalami. No akurát vtedy sa nám počasie začalo kaziť a začalo dosť liať. No aj napriek tomu, sme sa k nemu vypravili, voda síce stúpla a bolo obtiažné prejsť až k nemu, pretože musíte preskackať na kameňoch až k nemu, no mali sme nepremokavú obuv a ešte sa to dalo. No nevydržali sme pod ním dlho, lebo sme dostávali dvojnásobnú sprchu- jednu ktorou na nás padala voda z vodopádu a druhú z dažďa. No aj tak sme za ten deň neboli vôbec sklamaní, lebo počasie nám pekne držalo a už sa postupne začalo stmievať. Jeden tip k parkovisku pri týchto dvoch vodopádoch – pri nich je platené parkovisko,ale stačí ísť kúsok ďalej a tam je parkovisko úplne zadarmo a stačí prejsť len pár metrov zhruba 100 metrov a už ste u vodopádov, čiže nemusíte platiť zbytočne 7 eur.
Najedli sme sa a za súmraku sme vyrazili k táborisku pri dúhových horách Landmannalaugar, aby sme tam mohli prespať a ušetrili čas cestovaním. Cestovali sme preto aj v noci. K Landmannalaugar vedie cesta typu F, čiže obyčajným autom sa tam len ťažko dá dostať, je potrebné mať 4x4SUV, videli sme pár áut, ktoré to museli vzdať, lebo je tam jeden úsek, ktorý sa nedá prejsť, inak tá cesta nie je veľmi zlá, je to niečo ako u nás poľná cesta, ale museli sme ísť dosť opatrne, lebo už bola tma. Keď sme tam došli, hneď sme išli spať, nech načerpáme sily na zajtrajší deň. Ráno nám trošku popŕchalo, ale nebolo to nič strašné. Vydali sme sa jednou z ciest do hôr a trošku som sa toho obávala, lebo nie som zvyknutá na nejaké ťažké horské túry, ale musím skonštatovať, že terén vôbec nebol náročný, neprešli sme ho síce celý, lebo som sa stále bála, ako dlhý ten úsek môže byť, takže naspäť sme sa vracali tou istou cestou a nevideli ju celú,ale cestičky boli fakt v pohode. Neodporúča sa vychádzať z turistických chodníkov, aby sa zachovala krása prírody a neponičila sa vegetácia. Spolu s nami bolo viacero skupiniek, ktoré tam išli a zopár reportérov, ktorí drahou technikou natáčali tieto nádhery prírody.
Po našej túre sme rozmýšľali či ísť do teplých pramienkov, čo sa nachádzali priamo vedľa parkoviska. No nešli, sme, čo doteraz ľutujeme, preto neurobte tú istú chybu a určite choďte. Báli sme sa zimy vonku, občasného dažďa a hlavne toho ako sa osušíme a ako nám uschnú plavky. Vtedy sme si hovorili, že veď nás čakajú ešte 4 ďalšie pramene, preto tieto oželíme, ale tieto boli čistotou oveľa lepšie ako nadchádzajúce, takže určite sa tam raz vrátime. Potom sme mali dlhšiu cestu naspäť z hôr, až k Zlatému okruhu-Golden circle, kde sme ako prvý navštívili kráter Kerid. Vstupné nebolo až také drahé a pri Zlatom okruhu je dosť veľa turistov, lebo niektorí chodia vyslovenie len tento okruh, pretože je najbližšie Reykjavíku. Kráter má uprostred jazero s tyrkysovou vodou a samotný kráter je pekne farebný, je to zmes červenej a hnedej farby. Všetci návštevníci Zlatého okruhu chodia aj ku gejzíru, ktorý sa jednoducho nazýva Geysir. Vystrekuje každých pár minút a turisti s napätím s fotoaparátom v ruke na to čakajú. Vždy vystrekuje do inej výšky, niekedy je erupcia menšia, inokedy dosť vysoká až všetkých ošpliecha a niekedy dokonca nasledujú dve po sebe. Poslednou vecou z Golden circle sme navštívili Gullfoss, ktorý je majestátne široký. Ja mám veľmi rada vodopády a určite odporúčam navštíviť ho.
Keďže už sa zmrákalo vydali sme sa k ďalšiemu bodu nášho programu, ktorým bola horaKirkjufell. Zasa sme to urobili tak, aby sme išli autom aj počas tmy, vždy sme tam tak dorazili pred polnocou. No ako sme išli z Reykjavíku, tak nás zastihla strašná víchrica a dosť som sa bála, pretože na diaľnici som mala pocit, že nám odfúkne auto, nebezpečne sa kymácalo, a tak sme zvažovali, či pokračovať, našťastie ďalej od mesta sa postupne víchrica upokojovala. Na internete som neskôr čítala, že takáto situácia býva celkom často a je to dosť nebezpečné najmä keď máte auto z autopožičovne a je nepoistené voči poveternostným katastrofám. Cestou ku Kirkjufell musíte prejsť plateným tunelom, platili sme cca 10 eur tam a potom aj na spiatočnej ceste opäť. Večer sme dorazili a hora v tme vyzerala hrozivo a temne sa nad nami týčila. Opäť sme našli neplatené parkovisko priamo pri hore, čo sme boli veľmi radi, lebo po celom Islande sa dá nájsť aj neplatené parkovanie. Tým nemyslím pôdu domácich, domáci tam majú vždy výstrahu, kde parkovať určite nemôžete, lebo ide o súkromný pozemok. Ráno sme stihli zazrieť východ slnka, ktoré sa opieralo o horu Kirkjufell. Spolu s nami tam bolo pár turistov, ktorí sa nadšene fotili pri malom vodopáde pri Kirkjufell. Keď sme sa pohľadov na prírodu dosť nasýtili vyrazili sme sa kúpať do prírodných jazierok a oddychovať. Na koniec dňa sme sa zastavili ešte pri Krýsuvíku, čo je geotermálna oblasť, je to tu dosť cítiť sírou, ale naskytne sa vám pohľad na dymiacu zem a na bublajúce bahno a opäť vám Island ukáže inú tvár. Potom sme sa pobrali na večerný let domov, vrátili sme auto hneď pri letisku a plní zážitkov sme išli domov. Určite sa sem ešte vrátime, pretože sme neprešli sever a ešte je veľa vecí, ktoré stoja za návštevu.
Poslednou vecou, ktorej by som sa chcela venovať vo svojom článku sú termálne pramene. Už som spomínala, že Landmannalaugar sme bohužiaľ vynechali.
Ďalšie, ktoré sme navštívili boli Seljavellir, ide o bazén, do ktorého tečie teplá voda, avšak doňho sme nevrkočili, lebo sa mi voda zdala byť dosť zelená a špinavá, ale niektorí ľudia sa tam kúpali. U tohto bazéna, ktorý bol zadarmo boli aj prezliekarne, síce v dosť zlom stave, ale boli. Bazén je zasadený v peknom prostredí uprostred hôr a popri ňom tečie rieka, ktorá pochádza z vodopádu. Dostanete sa k nemu z parkoviska chôdzou.
Ďalej sme navštívili Hrunalaug, ktorý bol tiež veľmi zaujímavý, pretože je tam taká stará chatrč obrastená machom a vyzerá to až magicky. Tam sme zažili trošku nepríjemnú vec, pretože na začiatku bola skrinka na peniaze a už neviem koľko si pýtali, ale my sme u seba bohužiaľ hotovosť nemali a ísť až niekam do mesta do bankomatu sa nedalo zrealizovať. Tak sme sa tam aj napriek tomu okúpali, no celý čas sme mali zlý pocit, že nás niekto na konci zastaví a vynadá nám, že sme tam nevhodili peniaze ako slušní ľudia. Inak voda bola dobrá, teplá, dosť plytká a bahnité dno sa dosť vírilo a tým, že tam chodí veľa turistov, tak tam plávali aj vlasy. Čiže tiež to nebol ten z najčistejších a neboli tu kabínky a to mi bolo dosť nepríjemné, lebo tam bolo veľa ľudí a myslím, že veľa ľuďom to bolo nepríjemné.
No z tých lepších sme ešte navštívili bol Reykjadalur. Síce bola som veľmi zaskočená, že tieto pramene sú až hore niekde v horách, výšľap k nim nám trval asi hodinu, bolo veterno a mala som pocit, že tam nikdy ani nevyšliapem, stúpanie niekedy bolo dosť strmé, ale musím povedať, že keď sme tam prišli bolo to krásne. Ide o teplé pramene, ktoré tečú ako rieka a postupne sa z vrchov hôr do nich vlievajú aj studené pramienky, čiže voda sa mixuje a je na vás, či si vyberiete najteplejšiu priamo hore alebo pôjdete nižšie s prítokmi studenej vody. Na ceste tam aj späť stretnete veľa ľudí. Vtipné je, že vždy natrafíte na nejakého Čecha, ktorého najskôr spoznáte s pivom v ruke ako s poznávacím znamením, oddychujúceho v pramienku a až potom začujete aj českú reč.
Posledným najkrajším prameňom bol Landbrotalaug a ten bol zo všetkých najkrajší a vrelo odporúčam. Ide o malú dieru hlbokú asi 1,2 m, ktorá je maximálne pre troch ľudí. Bol to jediný prameň, kde sme boli sami a našťastie sme tam nemuseli čakať, lebo niekedy tam býva viac ľudí, ktorí sa postupne v prameni striedajú, čiže takto sme si to užili v kľude. Voda bola teplá a príjemná, veľmi romantické prostredie. V Modrej lagúne sme neboli a ani to neľutujem, lebo všetky tieto boli zadarmo a boli krásne prírodné a neboli komerčné a nemuseli sme si sem rezervovať vstupenku. Všetky sa dajú samozrejme nájsť na internete a je ich oveľa viac, stačí zadať do vyhľadávača hot pots iceland.
Island skutočne vystihuje prívlastok Krajina ohňa a ľadu a nám učaroval svojou prírodou a jedinečnosťou.
Zopár rád na záver:
1.Vyberajte auto podľa cesty, ktorú chcete absolvovať, ak ide o diaľnice alebo Zlatý okruh stačí obyčajné auto, ktoré je lacnejšie.
2.Všade sme platili kartou, aj tunel, benzín, jedlo, vstupy a nestalo sa nám, že by sme potrebovali hotovosť (okrem toho spomínaného prameňa).
3.Veľmi nepríjemnou témou sú WC na Islande, pretože podľa mňa chýbali úplne úplne všade. Sú len pri tých najhlavnejších pamiatkach a napr. pri Jokulsarlon boli len toi toiky v hroznom stave, nevyvezené ktovie ako dlho až pretekali, čiže hrôza. Domáci si sťažujú na turistov, že im špinia prírodu, ale toto je zásadný krok, ktorý by Islanďania mali zmeniť a urobiť niečo pre cudzincov.
4.Takisto si nakúpte dopredu dosť jedla alebo vody, pretože nie všade sú obchody a už si radšej pozrite dopredu, kde sa nachádzajú a vyznačte si ich na mape.
5.Pribaľte si teplé a nepremokavé oblečenie, lebo počasie je nevyspytateľné. My sme sa zvládli zbaliť do príručnej batožiny a doteraz neviem ako sa nám to podarilo, niektoré veci sme mali na sebe, aby sme nepreplatili dvojnásobok za batožinu, ale keby sme boli dlhšie potrebovali by sme toho viac.
6.Čítala som, že je ťažké chytiť signál rádia v aute a potom je človek odkázaný na zlé rádio, ale nám sa to nestalo. Síce hrali dosť často dookola to isté,ale boli to moderné pesničky ako u nás, dokonca jeden islandský rap, ktorý bol u nich tak obľúbený, že ho hrali viackrát za deň.
7.Taktiež som predtým čítala na internete, že sa nedá doniesť mäso, z hygienických a epidemiologických dôvodov, takže Slováci musia nechať doma paštéty, klobásky a rezne, preto odporúčam pribaliť si syry ako hermelín, tvaroh a podobne.
8. Ak chcete vidieť domčeky obrastené machom na strechách nemusíte ísť do múzea, občas sa vám podarí zazrieť také domčeky aj pri ceste.
Ak sa vám článok páčil, môžete naše dobrodružstvá sledovať aj na Facebooku: https://www.facebook.com/addicted2travelin/
