Taliansko-raj dovolenkárov (Benátky, Miláno,Neapol,Capri,Rím)

Autor: Júlia Ngová | 6.7.2017 o 11:49 | (upravené 6.7.2017 o 12:22) Karma článku: 4,47 | Prečítané:  770x

Taliansko má čo ponúknuť od severu až na juh. V zime človek zažije super lyžovačku a v lete kúpanie na piesočnatých plážach. Ale pre mňa sú najkrajšie pamiatky, ktorých je v Taliansku neúrekom a navyše talianska kuchyňa je lahodná

Navštívila som zatiaľ len časť Talianska a určite plánujem ďalšie poznávanie v budúcnosti. 


Romantické Benátky sa často navštevujú pred pôstnou dobou, lebo tam v tej dobe prebieha benátsky karneval, ktorý má dlhú históriu, nosia sa na tvárach masky a kedysi tam prebiehali bujaré oslavy, keď nachvíľu panovali uvoľnené mravy, ľudia skrytý za maskami sa mohli incognito oddať rôznym radovánkam.
 


Námestie svätého Marka je krásne a priestranné, plné holubov. Na ňom sa nachádza kaviareň Florian otvorená v roku 1720, ktorá je najdlhšie nepretržite prevádzkovaná kaviareň, do ktorej chodil slávny Casanova, lebo do tejto kaviarne chodili aj ženy. Chodili tam aj iní významní ľudia ako napr. Dickens a Goethe, ceny sú tu vyššie, no dá sa do nej aspoň zvonka nahliadnuť.
 


Bazilika svätého Marka je nádherné dielo, je potrebné si vystáť rad, ale stojí za návštevu a je zadarmo. Taktiež je tam Dóžací palác, dóža je titul vodcu, ktorí tu kedysi vládli. Z námestia je výhľad na Campanilu- zvonicu. Blúdenie v uličkách je spestrené výkladmi obchodov, uličky sú veľmi úzke a niekedy tak preplnené, že to chce veľa trpezlivosti. Keď je daždivo, uličky sa naplnia vodou, čo nie je veľmi príjemné pri prechádzke, raz som zavodnené Benátky takto zažila. Pekný výhľad sa vám naskytne z mostu nad Canalom Grande, ďalším pekným mostom je Ponte Rialto. Taktiež sa tam nachádza Most nárekov, cez ktorý chodili odsúdenci na smrť.
 


Plavba gondolou je neskutočne drahá a kanály sú dosť preplnené turistami. Počas prechádzky môžete niekedy nahliadnuť do okien, kde sa blyštia lustre z benátskeho skla. 


Miláno je spájané s módou a drahými nákupmi. Dominantou mesta je majestátna katedrála Duomo di Milano. Je skutočne nádherná a aj tu je potrebné vystáť rad, ale najskôr stáť rad na vstupenky a až potom do samotnej katedrály. Za vstup hore na strechu sa pripláca. Je zdobená až 135 sochami svätcov a je druhou najväčšou gotickou katedrálou na svete.
 


Hneď pri katedrále je slávna Galeria Vittorio Emanuelle II. Keď sa prejdete ďalej narazíte na nenápadne postavenú budovu divadla La scala. Pri návšteve Milána nevynechajte hrad Sforzesco, za ním sú záhrady stvorené na prechádzky. Asi najzaujímavejšou stavbou po Duomo di Milano je kostol Santa Maria delle Grazie- kostol Panny Márie Milostí, v ktorom sa nachádza Da Vinciho Posledná večera. Pre vstup až k Davinciho dielu je potrebné zakúpiť si vstupenky. Miláno sa spája aj s futbalom, preto fanúšikovia zamieria často k štadiónu San Siro.
Ak budete mať čas a radi navštevujete kostoly, mne sa páčil aj kostol svätého Ambrózia.


Neapol je mesto, v ktorom sa zrodila pizza. No boli sme upozornení, že tu často dochádza ku krádežiam, preto je potrebné byť obozretní a netúlať sa v odľahlých uličkách na okraji mesta. Taktiež sme počuli, že je tu dosť aktívna talianska mafia.
 


Na hlavnom námestí sa nachádza kostol San Francesco di Paola a vnútri je veľmi pekný. Stojí tu aj dvojička Galerie Vittorio Emanuelle II. z Milána – Galleria Umberto. Blízko sa nachádza Castell Nuevo a niekoľko divadiel.   Ak pôjdete pešo popri mori narazíte na pevnosť Castell dell Ovo.
Neapol je veľmi živý, v úzkych uličkách sa prepletajú autá aj ľudia. Nakupovať sa dá na dlhej nákupnej ulici Toledo.


Priamo z Neapola je niekedy vidieť až na Vezuv, niekedy je zahalený oparom.  Bol by hriech nenavštíviť ho. Z tejto sopky nestúpa dym, no podľa odborníkov je ešte stále niekde hlboko aktívna, preto je stále kontrolovaná, aj keď na pohľad niekedy vyzerá kľudná. Z Vezuvu je zasa výhľad na rozľahlý Neapol a more. Hore na Vezuv sa dá vyviezť autobusom hore na parkovisko a platí sa vstupné 10 eúr a potom ešte kúsok musíte vyšliapať po vlastných. Hore sa dajú kúpiť sopečné kamene alebo víno pestované z hrozna na sopečnej pôde, to sme si zobrali aj my, ostala nám pekná fľaška ako suvenír.
 


Vezuv je známy vďaka výbuchu, ktorý v roku 79 zničil krásne vyspelé mesto Pompeje. Boli dlho prikryté sopečným prachom a neskôr boli objavené a stali sa archeologickým rajom. Mali sme výklad od Taliana, ktorý sa na univerzite učil po česky, no v Čechách nikdy nebol, preto mal veľmi zvláštny prízvuk, no hovoril takmer bezchybne. Dá sa ísť aj bez sprievodcu, no bez neho, by som asi ani nerozumela, kde sa nachádzam alebo na čo stavba kedysi slúžila, lebo niekde je zachovaný len pôdorys. Môžete vidieť aj veľa váz a rôznych nádob, ktoré sa snažia zrekonštruovať do pôvodnej podoby. V letných horúčavách sa nemusíte báť o tekutiny, sú tam vodovody s pitnou vodou, ktorými sa ovlažíte. Nachádzajú sa tu pozostatky chrámov a kúpeľov, civilizácia bola natoľko vyspelá, že mali aj kanalizáciu. Pompeje poskytujú unikátny pohľad do dôb dávno minulých a osvetľujú vtedajší spôsob života. Jedinečný pohľad sa naskytá na sadrové odliatky tiel, ktoré ich zachytávajú v polohe tesne pred smrťou, ktoré potom prikryl sopečný popol.
 


Iný pohľad sa vám môže naskytnúť vo vykričaných domoch, ktoré v sebe ukrývajú fresky rôznych sexuálnych polôh, no nedajú sa ľahko vyfotiť, lebo miestnosť je tmavá, úzka a blesk sa nesmie používať, aby ste nepoškodili fresku. Zaujímavosťou je, že prostitúciu tu nevykonávali len ženy, ale aj muži.

Na ostrov Capri sa dá z Neapola dostať loďou, ktorá obojsmerne stojí zhruba 40 eúr.  Capri je pekný ostrov, ktorý však nie je až tak vhodný na kúpanie, lebo na pláži sa nachádzajú veľké klzké kamene, a preto kúpanie nie je tak kľudné kvôli možnosti poranenia sa. Ale určite sa aspoň nachvíľu okúpte, každý z nás bol vo vode aspoň na hodinku. Veľa ľudí išlo na okružnú plavbu okolo ostrova, ktorá je však podľa mňa priveľmi drahá a chodí sa aj do Modrej jaskyne, ktorá sa hrou svetiel javí celá modrá. Podľa mňa sa viac oplatí vyviesť sa hore funikulárkou do Augustínových záhrad za 2 eurá ( je lacnejšia ako zmrzlina predávaná na Capri) a pokochať sa v záhradách krásnym výhľadom na skaly, mestečko a na more, kde v zálive kotví veľa výletných lodí, na ktorých sa usporadúvajú párty. Dole sa dá zviesť funikulárkou, ktorú znovu zaplatíte alebo zísť dolu po svojich. Na Capri a v okolí je známy alkohol Limoncello, ale videla som, že sa už dá kúpiť aj na Slovensku. Je z citrónu a chutí ako Fernet. Keď sme išli dolu schodmi zo záhrad, tak som videla plaziť sa malého hada a veľa stromov plných citrusov.


A to najlepšie nakoniec. Rím je skutočne večné mesto, ako ho mnohí nazývajú. Plný historických pamiatok je rajom pre milovníkov histórie.
Prikladám mapu, kde navrhujem dobrú trasu pomedzi pamiatky, my vždy chodievame pešo a nepoužívame metro, keď už sa raz dopravíme do centra, chodíme pešo až do večera a to odporúčam všetkým, ktorí chcú objavovať mesto, rôzne zákutia, reštaurácie a krásne uličky. Človek síce príde večer unavený, ale veľa toho zažije a ešte urobí niečo dobré aj pre svoje telo. V horúčavách je to namáhavé, ale vždy sa dá schladiť v chladných kostoloch a voda je v Ríme pitná, je tam veľa púmp, kde sa dá napustiť chladná, osviežujúca voda a voda v Ríme bola pre mňa najlepšia, akú som kedy ochutnala.
 


Najlepšie ako začať trasu je vo Vatikáne, ráno okolo ôsmej tam ešte nie je toľko ľudí a nemusíte stáť dlhý rad do Vatikánskych múzeí. No kto by sa nechcel ísť pozrieť na rôzne umelecké historické diela a priamo až do Vatikánskej kaplnky? Na strope a na stenách sa nachádzajú fresky od rôznych umelcov, známy je Posledný súd a Stvorenie od Adama, obidve od Michelangela. Fotku bohužiaľ odtiaľto nemám, lebo je zakázané fotiť v týchto priestoroch, stojí tam veľa strážnikov, ktorí dodržiavajú poriadok na tomto mieste a nesmie sa ani hlasno rozprávať, je tam veľa ľudí a človek nemá chvíľu kľud obdivovať tú krásu.
 


Vstup do Baziliky svätého Petra je zadarmo. Je skutočne obrovská a obdivovatelia umenia tam určite strávia dlhú chvíľu. V Bazilike sa nachádza socha svätého Petra, ktorá má úplne vyšúchanú pravú nohu, pretože každý návštevník sa jej dotýka. Traduje sa, že kto sa jej dotkne a niečo si želá to sa mu vyplní. A aj mne sa vyplnilo, čo som si pred 3 rokmi želala. Priplatiť sa dá výstup na kupolu, kde uvidíte námestie ako na dlani, ale podľa mňa je to zbytočná položka. Uprostred námestia sa týči egyptský obelisk. Obelisky sú na námestiach po celom Ríme. 
 


Od Baziliky sa potom môžete presunúť k Anjelskému hradu, ktorý je len kúsok od Námestia svätého Petra. Odtiaľ je na námestie dobre vidieť, lebo Mussolini kedysi dal zbúrať všetky budovy, aby na námestie bolo dobre vidieť. Urobil sa tak síce pekný výhľad, ale navždy sa zničilo veľa historických budov. Vstup sa dovnútra platí, ale neviem, či stojí za návštevu. Potom prejdete Anjelským mostom, na ktorom sú sochy anjelov. 
 


Od Anjelského hradu sa presuniete na Piazza Navonna. Nachádzajú sa na ňom tri fontány, pričom v strede je Fontána štyroch riek. Taktiež je tu pekný kostol sv. Agnesy. Odporučená nám bola krčma Tre scalini .
 


Od námestia sa dá pekne pokračovať k Panteónu. Vstup je zadarmo a táto úžasná stavba je zachovaná od roku 125. Je tu pochovaných veľa historických osobností. Hore je 9 metrová kruhová kupola, cez ktorú prúdi svetlo a keď dovnútra prší, sú tam odtoky na vodu. Kedysi bola celá zdobená mramorom, no ten sa všade nezachoval.


Potom je trošku dlhšia pešia prechádzka až k Španielskym schodom, názov je odvodený od Španielskeho námestia, ktoré je pod nimi a nachádzajú sa tam fontány. Blízko nich je dlhá nákupná ulica. Pri Španielskych schodoch to jednoducho žije, nejde o výzor, ktorý je na prvý pohľad dosť obyčajný, ide o atmosféru, ktorá tam panuje. Vystupujú tam pouliční umelci, ľudia sedia na schodoch a živo diskutujú. Pozor si dávajte na predavačov ruží, ktorí vám ruže vnútia nepekným spôsobom, najskôr tvrdia, že vám ich dávajú zadarmo a potom pýtajú nemalú čiastku. Keď vyjdete hore po schodoch môžete navštíviť kostol Santissima Trinita dei Monti.


Od Španielskych schodov môžete pokračovať priamo ku Koloseu alebo ešte ísť k u nás menej známemu kostolu Santa Maria Maggiore, no pre Rím je jedným z najvýznamnejších a s bohatou históriou a aj mne sa veľmi páčil.
Potom sa dostanete už k samotnému Koloseu, ktoré je ikonou Ríma. Aby ste nemuseli stáť dlhý rad na vstupenky, dajú sa zakúpiť pri vstupe do Forum Romanum. Forum Romanum ukazuje pozostatky z antického Ríma a je vsadené medzi pahorkami Palatín a Kapitol. Nie som historik, takže neviem opísať všetky pozostatky budov, ktoré sa tam nachádzajú, ale mne sa tam veľmi páčilo, je úžasné, že sa toľko storočí zachovala taká krása.
 


Keď si prejdete Forum Romanum, môžete ísť so vstupenkami rovno do Kolosea a už nemusíte stáť dlhý rad dovnútra. No tlačenica býva aj v Kolosee, no netreba sa nechať znechutiť. Názov Koloseum je od slova „obrovský“, čím táto budova skutočne je, ale počula som aj, že je to kvôli tmu, že kedysi tam stála obrovská socha Neróna a odvtedy sa zaužíval tento názov. Koloseum prežilo rôzne historické etapy a stojí až dodnes a hovorí sa, že pokiaľ stojí Koloseum, dovtedy bude stáť aj Rím. Všetci určite vieme, že sa tam konali gladiátorské zápasy a že Koloseum bolo schopné pojať až päť tisíc divákov.
Ja by som Koloseum označila ako srdce Ríma. Každý ho chce vidieť a zažiť a aj mne sa veľmi páčilo. Okolo Kolosea panuje čulý ruch celý deň a pekne osvetlené je aj v noci. Počas dňa aj večer sa tam síce potulujú otravní predavači, no nikdy si tým nenechajte pokaziť ten príjemný pohľad na túto úchvatnú stavbu.


Neďaleko Kolosea, keď prejdete pár uličkami sa nachádza aj Fontána di Trevi, ktorá je veľmi pekná, ale my sme ju navštívili v čase, keď podliehala rekonštrukcii, no teraz už je opäť funkčná. Tu sa traduje, že pokiaľ vhodíte mincu do fontány, raz sa do Ríma znovu vrátite. Mne sa to vyplnilo, no fontána bola opäť v rekonštrukcii dva roky po sebe. No keď vhodíte mincu do tejto fontány, urobíte aj dobrý skutok, pretože všetky peniaze putujú do organizácie Červený kríž. 
Na mape je ešte zvýraznená menej atraktívna, no historicky dôležitá Cloaca Maxima, ktorá je jedným z najstarších kanalizačných systémov na svete. Dostanete sa k nej pri rieke Tiber. Teraz už nie je takmer ničím zaujímavá, je popísaná grafitmi a chodia tam spávať bezdomovci. Turisti častokrát chodia navštevovať ešte Ústa pravdy- La Bocca della Verita, kde podľa príbehu môžu vložiť ruku len tí, čo majú čisté svedomie, inak príjdu o ruku. Za fotku s rukou v ústach sa pripláca. Ďalej sa navštevuje aj Circus Maximus, kde sa kedysi odohrávali preteky na vozoch, teraz už ostalo takmer holé pole.


Kto by ešte stále nemal dosť, po Ríme sa dá potulovať celé dni, na každom kroku objavíte nový a nový kostol, nádherne zdobené detaily a historické fontány a obelisky. Rím históriou doslova dýcha a nebudete sa v ňom nudiť.
 

Tipy na krásne miesta nájdete na mojej stránke: https://www.facebook.com/addicted2travelin/
 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Rok 1995: Únos zostal nepotrestaný. Spis otvárajú po rokoch

Bola to najväčšia kauza expremiéra Vladimíra Mečiara. Objasneniu bránili Mečiarove amnestie, ktoré parlament zrušil až teraz.

DOMOV

Rok 1995: Mečiar uniesol demokraciu

Vladimír Mečiar neuniesol kritiku.

DOMOV

Kiska ukončil dlhoročný spor, vymenoval ústavných sudcov

Ústavný súd bude po takmer troch rokoch opäť v kompletnom zložení.


Už ste čítali?