Vietnam-krajina vychádzajúceho draka

Autor: Júlia Ngová | 16.2.2017 o 13:29 | (upravené 16.2.2017 o 18:07) Karma článku: 10,92 | Prečítané:  11080x

Prečo krajina draka? Náš sprievodca do Halong Bay nám povedal, že Vietnam na mape má tvar draka a keď sa pozorne pozriete, je to tak. Drak má v ich mytológii veľký význam, je vyobrazený na viacerých budovách.

A ja som mohla Vietnam spoznávať priamo vo vietnamskej domácnosti, lebo tam mám babku, tetu a sesternice.
 

Čo vyvoláva Vietnam u nás? Veľa ľudí o ňom skoro nič nevie, len to, že je tam komunizmus spojený s Ho Chi Minhom, známy je vietnamskou vojnou, možno by sa ešte niekomu vybavilo, že bol dlho pod čínskou nadvládou, ale bolo aj obdobie francúzskej kolonizácie.

No Vietnam ponúka oveľa viac, je jedinečný svojou kultúrou a zvykmi. Bola to moja prvá cesta v Ázii a určite nie posledná. Vietnam je krajina plná motoriek, hluku, ryžových polí, klobúkov a chrámov.

Objavovali sme skôr severný a stredný Vietnam. Prvýkrát som svoju babku videla na letisku v Hanoji a bol to nezabudnuteľný zážitok. Naša babka má začiernené zuby špeciálnou starou metódou ošetrovania chrupu, ktorá zuby zafixuje a už nikdy nevznikne kaz. Už len pár starších ľudí má na sebe túto okrasu, pre nás je to niečo nemysliteľné a nevzhľadné, ale skutočne má po toľkých rokoch svoje vlastné zuby. Čo ma zarazilo, keď sme vyšli z letiska bola neskutočná vlhkosť tohto ázijského prostredia, keď na pľúcach a celom tele cítite taký vzduch.


Na ďalší deň, keď človek prekoná 6 hodinový rozdiel oproti Slovensku, sme navštívili vietnamskú domácnosť. Keď vojdete dovnútra majú tam obývačku, žiadnu chodbičku ako je zvykom u nás. V obývačke je na čestnom mieste vyobrazený náš dedko, ktorý bol vojenským lekárom a zahynul vo Vietnamskej vojne, keď bol veľmi mladý. Vo Vietname si veľmi uctievajú svojich zosnulých. Nosia im pod obraz čokoládu, cigarety,alkohol a ovocie, jednoducho všetko, čo mali za svojho života radi. Stúpnu si pred obraz a rozprávajú sa so zosnulým. Potom jedlo odnesú a dajú ho pred nás na stôl. Pre nás to bolo strašne čudné, keď sme sa mali ponúknuť jedlom, ktoré ešte predchvíľou bolo pre zosnulého.



Objavovanie Bac Giang, ktoré jé blízko Hanoja, sme okúsili, ale tie motorky, ktorých jazda nemá žiadne pravidlá, je na prvýkrát hrozný zážitok a človek sa bojí, že príde o život. Ľudia jazdia na bicykli a predávajú sliepky alebo ovocie. Keď som pred jedným obchodom s oblečením videla kohúta, ktorý tam bol priviazaný s obojkom, prišlo mi to strašne smiešne, pýtala som sa otca, čo tam robí a on povedal, že asi je tam na odháňanie zlých duchov. Vietnamci sú priveľmi poverčiví a veria rôznym veciam, napr. našu babku keď bolí hlava tak verí, že ju prestane bolieť, ak urobí pár úkonov, 200 krát si pomasírovať zátylok a 150 krát otočiť zápästím na obidvoch rukách.


Čo sa týka ryžových polí, málo vecí sa robí ručne, pokrok a nové stroje nahradili ľudí na poliach. Čo ma zarazilo, boli malé stavby na poliach. Keď som sa pýtala, čo to je, tak mi povedali, že to sú hroby ľudí, ktorí tu pracovali kedysi. Hroby sú celkom veľké ako malá hrobka, bohato zdobené, pripomínajú mini dom, tie som však neodfotila, lebo mi to prišlo neslušné fotiť hroby zosnulých.


Keď sme boli v reštaurácii, ľudia moc nerešpektujú, keď si objednáte jedlo bez mäsa. Ja mäso jedávam len niekedy, no polievky bez kuraťa som sa nedočkala ani raz a taktiež žiadané rezance bez mäsa neboli prinesené. Raz sme dlhšiu dobu čakali na polievku, tu dobre známu Pho Bo. Keď sme sa pýtali, prečo nám ju ešte stále nepriniesli, odpovedali, že na dvore ešte musia zabiť sliepku. Áno, takto vyzerá reštaurácia vo Vietname, tu máme všetko v mrazničke. Ďalšou zvláštnosťou v stolovaní je, že na raňajky skonzumujú niečo podobné obedu. Raňajkujú vo veľkom množstve polievku alebo hotové teplé jedlo. Vôbec nepochopia, že tu jedávame len rožok s džemom alebo ovsené vločky.



Jedlo si nakladajú do maličkých misiek a samozrejme jedia drevenými paličkami. Klasický príbor je rarita, ktorú doma bežne nemávajú.

Najnezvyčajnejšou špecialitou, ktorú sme mohli ochutnať boli semienka z lekna, z ktorého urobili chutný, ľadový nápoj. Bol sladký a semienka vyzerajú ako malý hrášok. Predávajú ich vo zväzku ako korále a je to pomerne drahá záležitosť, nie každý si túto pochúťku môže dovoliť.




Ak ste videli na fotkách ľudí s maskami na tvári jazdiacich na motorke, je to preto, lebo na cestách je veľa prachu a maska ich chráni, aby prach nevdychovali. Cesty sú skutočne prašné a čo sa mi nepáčilo je, že často vyhadzujú odpadky len tak na zem. Maju v ruke napríklad plastovú fľašku a hodia ju na zem, vôbec netriedia odpad. Plastové fľašky vyrábajú strašne malé, majú len 350 ml alebo 500 ml max., žiadne dvojlitrové fľaše ako u nás som nevidela. Tým, že je tam tak horúco, človek za deň vypije takýchto fľaší niekoľko a keď sme raz išli po ulici, žiadny kôš som strašne dlho nemohla nájsť a s kľudnou tvárou mi bolo povedané, nech to hodím na zem pod strom.  

Pri ceste taxíkom alebo autobusom púšťajú klimatizáciu úplne naplno, je tam taká neskutočná zima, že sa to nedá vydržať a keď vystúpite von ovalí vás nápor tepla. Takmer všetci majú motorku, ale málokto má auto a to z toho dôvodu, že auto je priveľmi drahé a málokto si ho môže dovoliť.
 

Ako darček sme dostali vietnamský kroj nazývaný Ao dai. Dá sa kúpiť v obchodoch, ale nie všetky sú z kvalitnej látky. Šijú ho na mieru. Zvláštnosťou je, že vás ráno zmerajú a večer už máte hotový kroj, ktorý vám prinesú priamo domov. Na Slovensku toto u krajčíra nezažijete. Ao dai sa vyrába presne na mieru, je velmi obtiahle, aj keď som ich prosila nehc mi to urobia volnejšie, lebo nemám rada obtiahnuté veci, presvedčili ma, že takto sa to má nosiť. Navyše vždy nechajú trochu zašitej látky na prípadné prerobenie pokiaľ žena priberie na váhe.Kroj má zvýrazniť ženské tvary, hlavne poprsie musí byť obtiahnuté. Vietnamky tým, že sú veľmi chudé a drobné si musia častokrát poprsie niečím vyplniť do podrsenky. Ao dai kedysi nosili len bohaté vrstvy, teraz sa nosí ako uniforma v školách, honosnejšie sa nosia na špeciálne príležitosti, obyčajnejšie majú napr. aj letušky a sprievodkyne v pamiatkach. Má dlhú tradíciu od čias dynastie Nguyen. Skladá sa z vrchnej časti, ktorá je na zapínanie a spodných nohavíc. Stál asi 150 eúr, pričom je to veľká suma, lebo ľudia vo Vietname ani zďaleka nevyrábajú toľko ako my. No sú aj lacnejšie alternatívy, myslím, že sa dá kúpiť aj za 50 eúr.


Ak váhate nad návštevou Vietnamu, neváhajte,víza vybavíte v Bratislave. V druhej časti sa plánujem viac venovať pamiatkam v Hanoji, Da Nang a Hue - cisárskom meste a Halong Bay- dračej zátoke.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Veľkolepý nástup, výslnie a pád. Prečo veľké strany neprežijú svojich lídrov

Výmena lídra nie je kľúčom k dlhšej životnosti strany. Funguje len pri menších stranách, v Smere by mohla znamenať rýchly zánik.

KOMENTÁRE

Smer bez Fica nemá logiku

Životnosť strán ako Smer sa odvíja od popularity zakladateľa.


Už ste čítali?